Ohnisková vzdialenosť
Ohnisková vzdialenosť je vzdialenosť objektívu od ohniskovej roviny, v ktorej sa vytvára obraz. Čím je ohnisko astronomického teleskopu dlhšie, tým užší pozorovací uhol teleskop poskytuje a tým ľahšie sa dosahujú vyššie zväčšenia, a naopak.
Krátkoohniskové teleskopy sa viac používajú na pozorovanie uhlovo priestrannejších objektov hlbokého Vesmíru (deep-sky objekty), na pozorovanie ktorých zvyčajne postačia nižšie zväčšenia (emisné hmloviny). Teleskopy s kratším ohniskom sa tiež viac hodia na astrofotografovanie, kvôli vyššiemu relatívnemu otvoru (svetelnosti) a teda kratšiemu času potrebnému na expozíciu. Teleskopy s krátkymi ohniskami (napr. 80/400 = f/5, 200/800 = f/4) si tiež vyžadujú kvalitnejšie okuláre a veľmi presné zaostrovanie (okulárový výťah, fokuser).
Teleskopy s dlhším ohniskom poskytujú užší pozorovací uhol a hodia sa viac na planetárne pozorovania, pri ktorých sa vyžadujú vyššie zväčšenia (150x-250x). Užšie zorné pole pri planetárnom pozorovaní a pozorovaní uhlovo menších deepsky objektov vyžadujúcich vyššie zväčšenia (niektoré galaxie a hviezdokopy) nevadí, nakoľko ide o relatívne uhlovo malé objekty. Dlhoohniskové hvezdárske teleskopy (napr. 80/800 = f/10, 200/1600 = f/8, 127/1900 = f/15) nie sú tak náročné na kvalitu okulárov, ani na presnosť zaostrovacích mechanizmov. Ľahko sa s nimi dosahujú vyššie zväčšenia.