Autoguiding, guiding (pointácia)
Autoguiding je automatizovaný proces korekcie nepresnosti chodu montáže pri astrofotografovaní deepsky objektov s dlhými expozičnými časmi od niekoľkých minút po niekoľko desiatok minút.
Astronomické montáže nesúce optické tubusy hvezdárskych teleskopov môžu byť vybavené motorčekmi v oboch osiach (GOTO montáže) na kompenzáciu zemskej rotácie. Pre bežné vizuálne pozorovania postačuje, ak takúto montáž (RA os) nastavíte na Polárku približne. Sledovaný objekt sa tak udrží v zornom poli okulára tým dlhšie, čím presnejšie je nastavenie teleskopu.
Pre astrofotografické účely však takéto približné nastavenie nepostačuje a je potrebné dôsledné a presné polárne nastavenie montáže, napríklad s využitím driftovej metódy. Ani takéto nastavenie však nie je postačujúce pre astrofotografovanie deepsky objektov s dlhšími expozíciami rádovo v minútach alebo v desiatkách minút.
Nespresný chod montáže spôsobí rozmazanie bodových objektov (hviezd) čím sa celá snímka znehodnotí. Nepresnosti v chode montáže vychádzajú z jej mechanickej konštrukcie (napr. periodická chyba, žiadna montáž nie je bez chyby) a sú umocňované nedostatočne presným polárnym nastavením, nežiaducim posunom polohy montáže (napr. pri zaborení sa nohy statívu do zeme, poryvom vetra), atď.
Riešením je pointácia alebo angl. guiding, čo je vlastne proces korekcie chodu montáže tak, aby aj pri dlhších expozíciách neboli objekty na snímke rozmazané a zachoval sa okrúhly tvar hviezd. Princíp je pomerne jednoduchý, v oblasti snímaného objektu sa nájde referenčná hviezda (guide star) a sleduje sa jej poloha, ak ju zmení, bude potrebné vykorigovať mikroposuv montáže tak, aby objekty zostali na jednom mieste na snímači DSLR fotoaparátu či astronomickej kamery.
Pointácia sa v minulosti v amatérskej praxi vykonávala veľmi prácne ručne, čo si vyžadovalo extrémnu trpezlivosť a zručnosť. Napriek všetkej snahe takáto ručná pointácia (guiding) nedosahovala presnosť dnešných postupov. Všetky úkony dnes vykonáva automaticky elektronika s oveľa vyššou presnosťou v detekcii pohybu referenčnej hviezdy aj v korekcii chodu montáže, hovoríme preto o automatickej pointácii, angl. autoguiding.
Pri autoguiding-u sa používajú 2 kamery, jedna hlavná fotografická snímajúca objekt, druhá pointačná kamera (autoguider), ktorá sa zasúva do menšieho pointačného teleskopu (najčastejšie malý ďalekohľad s 50-90mm objektívom s krátkym ohniskom pripevnený na hlavnom optickom tubuse) alebo do mimoosového pointéra (off axis guider). Existujú aj pointačné kamery, ktoré sú integrované do tela hlavných fotiacich kamier.
Autoguider kamera je prepojená s montážou a počítačom so špeciálnym softvérom na autoguiding (napr. PHD2), ktorý vyhodnocuje signál z pointačnej kamery, zaznamenáva zmeny v pohybe referenčnej hviezdy (guide star) a následne koriguje chod montáže mikroposuvmi tak, aby všetky objekty zostali počas dlhej expozície na rovnakom mieste na snímači.
Autoguider môže byť autonómny (standalone autoguider), ktorý nepotrebuje počítač, všetky informácie dokáže získať a spracovať sám. Takýto autonómny standalone autoguider využijú najmä amatéri fotiaci so zrkadlovkami či bezzrkadlovkami, ktoré tiež na svoje fungovanie nepotrebujú prepojenie s počítačom.
Ultimátne riešenie v oblasti autoguidingu predstavuje tzv. adaptívna optika (adaptive optics, active optics), ktorá však pracuje na inom princípe ako klasický autoguiding. V tomto prípade sa nekoriguje priamo chod montáže, ale optoelektronika umiestnená pred hlavnou fotiacou kamerou zaznamenáva a kompenzuje malé posuvy v obraze zapríčinené nepresným chodom montáže a atmosférickým seeingom, a to niekoľko stokrát za sekundu. Adaptívna alebo aj aktívna optika prichádza od výrobcov Starlight Xpress a SBIG.
Na nasledovnom odkaze nájdete všetky produkty súvisiace s autoguiding-om:
Autoguiding, autoguider kamery, pointačné ďalekohľady, off-axis guider (OAG), aktívna optika (OA)