Seeing - čo je to?

Kmitanie obrazu následkom turbulencií, vzdušného prúdenia a nerovnakých teplotných podmienok v rôznych vrstvách atmosféry. Pri pokojnej atmosfére hovoríme o dobrej viditeľnosti (seeingu), pri nepokojnej zase o zlej viditeľnosti. Problém je, že pri rozkmitanom obraze tento nie je možné v okulári teleskopu zaostriť.

Na klasifikáciu kvality amatérskeho pozorovania vytvoril francúzský astronóm gréckeho pôvodu Eugène Michel Antoniadi stupnicu kvality seeingu:

1. Veľmi dobrý - obraz je stabilný, viditeľnosť je výborná, obrazy objektov sú ostré a bez kmitania.

2. Dobrý - mierny nekľud s niekoľko sekundovými momentami pokoja.

3. Stredný - priemerná viditeľnosť s väčším nekľudom, možné pozorovať aj pri stredných zväčšeniach.

4. Zlý - zlá viditeľnosť s ustavičným chvením vzduchu.

5. Veľmi zlý - veľmi zlá viditeľnosť, nemožnosť zaostriť a rozoznať obrazové detaily.

Najlepší seeing býva v zime pri čistej oblohe a nočných teplotách pod nulou (okrem odmäku, vtedy býva najhorší). Leto, vďaka častým teplotným zmenám v atmosfére neposkytuje veľa priestoru na dobrý seeing, situácia býva lepšia pred východom Slnka. Vzduch sa vlní nielen vysoko v atmosfére, ale častokrát aj v blízkosti pozorovacieho stanovišťa, preto si je potrebné dať pozor na strechy domov (v lete nahriate od Slnka, v zime od kúrenia), veľké asfaltové plochy (parkoviská) a podobne.

   

   
    

© 2004-2017 LOGITEX, s.r.o., všetky práva vyhradené | Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Mapa stránok

   
Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie