Ako si vybrať astro teleskop

Ako si vybrať z toľkého množstva astro teleskopov pre svoje potreby ten najvhodnejší? Čo je to apertúra? Ktorý parameter je najdôležitejší? Ako sa počíta zväčšenie? Je väčší vždy lepší? Refraktor, reflektor alebo katadioptrický? Ako delíme montáže teleskopov? Čo sú GOTO teleskopy? Ak sú vám tieto pojmy neznáme, čítajte ďalej...

 

 

  

AUTOR:  ADRIAN R. ASHFORD

 

Roman Luhový, preložené a publikované s písomným súhlasom Sky & Telescope Magazine

 

Na úvod

Teleskopy veľké, malé, zavalité či štíhle - ktoré sú pre vás tie správne? 

Sky & Telescope: Craig Michael Utter

Žijeme v časoch pre amatérskych astronómov jednoducho úžasných. Ešte nikdy predtým pri pestovaní svojho koníčka nestáli hvezdári-začiatočníci pred takou bohatou ponukou astronomických teleskopov a príslušenstva ako je tomu dnes. Prirodzene, veľká rozmanitosť sťažuje neinformovanému spotrebiteľovi nákupné rozhodovanie. 

Či je váš záujem o kúpu vážny alebo o teleskope zatiaľ len snívate, tento sprievodca vám pomôže uľahčiť správne rozhodnutie. Najskôr preskúmame rôzne typy dostupných teleskopov, neskôr preberieme ich kľúčové vlastnosti – veľkosť šošovky alebo zrkadla, typ montáže, prenosnosť teleskopu, jeho ovládanie prostredníctvom počítača, a tiež príslušenstvo. Takisto zvážime ich plusy a mínusy, keďže každý teleskop má svoje prednosti aj nedostatky. 

Predtým ako čokoľvek kúpite si musíte uvedomiť čo je pre vás najdôležitejšie. Čo by ste radi s teleskopom najčastejšie pozorovali? Je nočná obloha v mieste kde žijete alebo budete pozorovať dostatočne tmavá? Aké sú vaše doterajšie skúsenosti s pozorovaním? Koľko hodláte za teleskop utratiť? Aký úložný priestor máte k dispozícii a aký ťažký teleskop chcete prenášať? Odpovedzte si na tieto kľúčové otázky, oboznámte sa s prístrojmi, ktoré trh aktuálne ponúka, a budete na dobrej ceste k teleskopu, ktorý bude slúžiť vašim potrebám dlhé roky. Prv než začnete s výberom, bude dobré sa oboznámiť s tým ako vlastne teleskopy fungujú.

 

Apertúra – najdôležitejší parameter teleskopu

Najdôležitejšia vlastnosť akéhokoľvek teleskopu je veľkosť jeho apertúry (objektívu), teda priemer jeho hlavného optického komponentu - šošovky alebo zrkadla. Apertúra teleskopu určuje nielen jeho schopnosť zachytávať svetlo (aký jasný bude obraz), ale aj rozlíšenie obrazu (aký ostrý bude obraz). 

Čo to znamená? Čím väčšia apertúra, tým lepšie. Teleskop s apertúrou 152mm (6in) vám umožní rozoznať na Mesiaci aj menšie krátery s priemerom asi 1,5km – teda takmer o polovicu menšie objekty ako by ste videli so 76mm (3in) teleskopom, samozrejme za rovnakých podmienok a s rovnakým zväčšením. Keď by ste rovnaké dva prístroje obrátili za bezmesačnej noci na menej jasné galaxie, vyznelo by porovnanie ešte dramatickejšie. Pretože plocha 6in zrkadla je 4-násobne väčšia ako plocha 3in zrkadla, dokáže zachytiť až 4-násobne viac svetla, takže obraz pozorovanej galaxie by bol až 4x jasnejší. Jazykom astronómov, obraz by bol o 1,5 magnitúdy jasnejší.

 

Zväčšenie nie je všetko

Možno vás to prekvapí, ale apertúra teleskopu nie je to, čo určuje jeho zväčšenie. Pri prvom pohľade začiatočníka na teleskop zvyčajne vystane otázka: „A aké je jeho zväčšenie?“. Odpoveď je: „Aké len chcete.“ Každý teleskop je totiž schopný poskytnúť takmer nekonečný počet zväčšení v závislosti od ohniskovej vzdialenosti okulára, ktorý vložíte do okulárového výťahu. 

V prvom rade netreba podliehať dojmu, že veľké zväčšenie vám nejako pomôže. Existujú dva faktory, ktoré obmedzujú možnosť dosiahnuť s akýmkoľvek teleskopom slušný obraz, a to sú opäť apertúra a atmosférické podmienky. 

Každý zrkadlový alebo šošovkový objektív dokáže vytvoriť obraz len s obmedzeným počtom obrazových detailov, je preto potrebné nájsť optimálne zväčšenie na to, aby tieto detaily vynikli bez zbytočného rozptýlenia vzácneho svetla prichádzajúceho z pozorovaného objektu. Aby sa nestalo, že tmavý objekt bude vďaka veľkému zväčšeniu príliš tmavý aby ho bolo vidieť a z jasného objektu sa stane len veľká rozmazaná machuľa. 

Toto je dôvod, pre ktorý sa vo všeobecnosti pozorovatelia držia skôr menších zväčšení pri sledovaní menej jasných objektov ako sú galaxie alebo hmloviny a nepoužívajú väčšie ako stredné zväčšenia pri pozorovaní jasných objektov akými sú Mesiac alebo planéty. Je to ako s fotografiou, ktorú sa snažíte v počítači príliš zväčšovať, výsledný obraz ukáže len zrnenie alebo štvorčeky. Tak aj prílišné zväčšenie pri teleskope môže priniesť len rozmazaný a nejasný obraz. 

Ale ako vieme aké zväčšenie je už príliš veľké? Na zistenie maximálne využiteľného zväčšenia existuje jednoduché pravidlo: 2-násobok apertúry teleskopu v mm alebo 50-násobok apertúry v palcoch. To platí len za podmienky, že teleskop disponuje perfektnou optikou a nočná obloha je pokojná. 

To znamená, že napríklad so 100mm (4in) teleskopom by ste sa nemali snažiť zväčšenie posunúť za hranicu 200x. Z tohto pohľadu, aj malý teleskop s kvalitnou optikou dokáže odhaliť Saturnove prstence či oblačné pásy Jupitera, pretože tieto sa dajú vidieť už pri 75x zväčšení. Na druhej strane, ak uvidíte malý 60mm teleskop v supermarkete ako sa hrdí „300x zväčšením!!!“, budete vedieť, že ide len o marketingový ťah a urobíte najlepšie, ak sa poobzeráte po teleskope niekde inde.

 

Výpočet zväčšenia

Teraz už máte predstavu o maximálnom skutočne využiteľnom zväčšení. Ale ako sa k nemu dopracovať? Čo vám tie malé čísla vytlačené na tele okuláru skutočne povedia o zväčšení? 

Každý teleskop má svoju ohniskovú vzdialenosť, čo je vlastne vzdialenosť primárneho zrkadla alebo šošovky od bodu, v ktorom sa vytvára na optickej osi obraz pozorovaného objektu. Táto vzdialenosť nie je vždy totožná s dĺžkou tubusu, pretože ako uvidíme neskôr, niektoré teleskopy dokážu opticky „skrátiť“ cestu, po ktorej svetlo putuje v útrobách teleskopu. Ohnisková vzdialenosť je vyznačená na prednej alebo zadnej časti tubusu a je to obyčajne číslo od 400mm do 3000mm, v závislosti od apertúry a optickej konštrukcie teleskopu. 

Okuláre majú tiež svoju ohniskovú vzdialenosť – napríklad 25mm alebo 10mm. Zväčšenie vypočítate tak, že budete deliť ohniskovú vzdialenosť teleskopu ohniskovou vzdialenosťou použitého okuláru. Napríklad, s teleskopom s ohniskom 1000mm a okulárom s ohniskom 25mm dosiahnete zväčšenie 1000/25=40, alebo tiež označované ako 40x. Podrobnejšie o zväčšeniach sa dočítate v článku Vyberáme zväčšenie pre váš teleskop.

 

Prečo je obraz Mesiaca rozmazaný? 

Aj s najlepším teleskopom uvidíte počas zlej atmosférickej viditeľnosti len rozmazaný obraz. Obrázok ukazuje rozmazaný detail pohoria Altai Scarp vedúci k 90km kráteru Piccolomini (vpravo dole) v dôsledku turbulentnej atmosféry. 

Adrian Ashford

Aj s tým najlepším teleskopom si čoskoro všimnete, že nie vždy budete vidieť rovnaké obrazové detaily Mesiaca alebo planét. Niekedy sa dokonca mení ostrosť obrazu zo sekundy na sekundu. S veľkými zväčšeniami sa planéty a hviezdy budú trblietať a budú zväčša rozmazané. Chyba nie je v teleskope, ale v nepokojnej zemskej atmosfére alebo niekedy aj v špecifických miestnych podmienkach ako sú napríklad stúpajúci teplý vzduch z neďalekej asfaltovej cesty, ktorá počas celého dňa naakumulovala teplo zo Slnka. Astronómovia nazývajú takéto podmienky na nočnej oblohe ako zlý atmosférický „seeing“ (číta sa síink, v preklade viditeľnosť). 

Veľké objektívy teleskopov umožňujú pozorovateľom rozoznávať tmavé objekty a jemné detaily na povrchu Mesiaca a planét, ale odhliadnuc od objektívu, čím lepší „seeing“ (viditeľnosť), tým viac skutočne uvidíte. Pokojná atmosféra bez veľkého prúdenia vzduchu je veľmi dôležitá. S výnimkou tých najpokojnejších nocí sú zväčšenia aj veľkých teleskopov (od 254mm/10in) obmedzené len na 250x-300x. 

Ktorýkoľvek skúsený pozorovateľ vám potvrdí, že trénovaním oka uvidíte zakaždým o niečo viac obrazových detailov – nielen preto, že si vaše oči zvyknú, ale aj preto, že čím častejšie pozorujete, tým väčšie sú vaše šance zachytiť aspoň niekoľko momentov veľmi stabilného, dobrého „seeingu“. 

 

Je väčší vždy lepší? 

Možno sa pýtate, prečo kupovať teleskop s objektívom väčším ako 305mm (10in) keď ste obmedzení atmosférickými podmienkami? Teleskopy s veľkými apertúrami si vyberajú pozorovatelia, ktorí chcú získať čo najviac svetla na pozorovanie nejasných objektov akými sú napríklad galaxie, hmloviny či hviezdokopy. Tieto tzv.“deep-sky“ (číta sa dípskáj) objekty sa pozorujú s oveľa menším zväčšením ako Mesiac alebo planéty, aby sa tak eliminovali nepriaznivé atmosférické vplyvy. Taktiež, veľké apertúry vo všeobecnosti vedú ku kratším expozičným časom pri astrofotografovaní, najmä v kombinácii s krátkou ohniskovou vzdialenosťou teleskopu. 

Ak sa vám aj veľký teleskop zmestí do vášho rozpočtu, je potrebné myslieť na jeho prenosnosť. Skutočne veľký amatérsky teleskop si vyžaduje trvalé uskladnenie v observatóriu alebo zopár kamarátov ochotných pomôcť vám s jeho montážou a demontážou na vybranom stanovišti. Jednoznačne, je potrebné urobiť kompromis medzi pohodlím a výkonom a samozrejme každý z nás má inú definíciu toho čo je „prenosné“ a čo už nie. Je ľahké podľahnúť „apertúrovej horúčke“, pri ktorej vás zachváti nutkanie kúpiť čo najväčší teleskop. Smutné na celej veci je, že často krát je tento leviatan odsúdený na pobyt v pivnici alebo skrini, pretože je na pravidelné používanie príliš ťažký a nespratný. Preto pamätajte, že najviac vám toho ukáže iba teleskop, ktorý budete často používať. 

Venujte preto veľkú pozornosť údaju o hmotnosti teleskopu, o ktorý sa zaujímate. Zvyčajne je uvedený v technickej špecifikácii malými písmenami. Postavte na osobnú váhu sud alebo poleno, ktoré váži rovnako ako teleskop, ktorý chcete kúpiť. Vezmite toto bremeno a trošku si s ním pochoďte odtiaľ kde by ste teleskop skladovali až po miesto, z ktorého by ste pozorovali. Sú na tejto trase aj nejaké schody? Ako často sa vám bude chcieť prenášať ťažký teleskop po dlhom dni v práci? 

 

Teleskopy všetkých veľkostí a tvarov 

Po uvedomení si niektorých dôležitých princípov ovplyvňujúcich výkon teleskopu ako aj prijatí kompromisu medzi jeho výkonom a prenosnosťou, sa môžeme pustiť do skúmania rôznych typov dnes dostupných teleskopov. 

Budiš vám odpustené, ak ste pod vplyvom reklamných kampaní nadobudli dojem, že sa vám ponúka nekonečné množstvo typov teleskopov. Avšak, napriek množstvu tvarov a veľkostí, teleskopy rozdeľujeme len do 3 skupín: refraktory, reflektorykatadioptrické teleskopy

 

Refraktory 

Prierez moderným refraktorom. Dĺžka optického tubusu väčšiny šošovkových teleskopov je 8-12 násobkom priemeru ich objektívu (apertúry), čo ich robí relatívne neskladnými. Aj napriek tomu ich pozorovatelia Mesiaca a planét obľubujú pre vysoký kontrast obrazu, ktorý poskytujú.

SkyWatch / Gregg Dinderman

Refraktor (šošovkový teleskop) je typickým pohľadom začiatočníka na to ako by mal teleskop vyzerať – dlhý lesklý tubus s objektívom vpredu a okulárom vzadu. Predná šošovka (objektív) sústreďuje svetlo do jedného bodu a vytvára na konci tubusu obraz. Okulár je vlastne iba malá lupa, ktorá tento obraz zväčšuje. 

Vysokokvalitné refraktory sú vyhľadávané najmä pozorovateľmi, ktorí sa sústreďujú na pozorovanie Mesiaca a planét, a ktorí si cenia ich ostrý, vysoko kontrastný obraz, ktorý znesie aj veľké zväčšenia. Vskutku, naozaj kvalitný refraktor vám prinesie najdetailnejší obraz dosiahnuteľný s danou apertúrou. 

Ďalšou výhodou refraktorov je, že sú odolnejšie a pevnejšie ako iné typy teleskopov pretože šošovky sú celkom zapuzdrené a len ťažko sa dokážu „rozštelovať“. Aj z tohto dôvodu sú zväčša refraktory teleskopmi typu „vezmi a choď“, vhodné pre tých, ktorí nemajú záujem „vŕtať sa“ v optike teleskopu. 

Tieto výhody však nie sú zadarmo. Skutočne veľký a kvalitný šošovkový objektív je umeleckým dielom, vyžadujúcim špeciálne sklo a individuálnu zručnosť výrobcu. Z týchto dôvodov sú refraktory tými najdrahšími prístrojmi v každej veľkostnej kategórii. Taktiež ich pomerne dlhé tubusy môžu byť pre mnohých neskladné a nepraktické. Teleskop s objektívom 100mm (4in) môže dosahovať dĺžku až 122cm a viac. A pretože je okulár umiestnený až na konci tubusu, je pre pozorovanie objektov v nadhlavníku potrebný vysoký statív. Taký statív musí byť veľmi stabilný proti otrasom, najmä pri vysokých zväčšeniach, takže môže byť pomerne ťažký a nepraktický, nehovoriac o tom, že aj drahý. Pre pozorovateľov zameriavajúcich sa na objekty hlbokého Vesmíru („deep sky“ objekty - galaxie, hviezdokopy, hmloviny) môžu refraktory zachytávať nedostatočné svetlo na pozorovanie menej jasných objektov a poskytovať len úzke zorné pole. Moderný dizajn refraktorov viedol ku kratším a lepšie ovládateľným konštrukciám, no za adekvátne vyššiu cenu. 

 

Je to záležitosťou zrkadiel 

Prierez typickým zrkadlovým Newtonom, najpoužívanejším zrkadlovým teleskopom. Reflektor je teleskop s najlepším pomerom cena-výkon. Avšak potreba občasného čistenia a kolimácie zrkadiel môže jeho príťažlivosť pre niektorých pozorovateľov znižovať. 

SkyWatch / Gregg Dinderman

Druhým typom teleskopov je reflektor (zrkadlový teleskop), ktorý využíva na zber a usmernenie svetla zrkadlá. Najbežnejším optickým dizajnom je reflektor typu Newton (vynález anglického fyzika Isaaca Newtona) so špeciálnym konkávnym (tvar taniera) primárnym zrkadlom v spodnej časti tubusu. V prednej časti tubusu je umiestnené malé diagonálne sekundárne zrkadlo, ktoré odráža svetlo nabok tubusu kde je prakticky umiestnený okulár. Ak za svoje peniaze žiadate čo najväčší objektív, tak reflektor je teleskop pre vás. Ak je reflektor starostlivo vyhotovený a dobre udržiavaný, poskytne vám dostatočne ostrý, kontrastný obraz všetkých druhov vesmírnych objektov, a to za zlomok ceny refraktora s rovnakou apretúrou (objektívom). 

Tubus zrkadlového teleskopu typu Newton je taktiež ovládateľnejší. Jeho dĺžka len zriedkakedy predstavuje viac ako 8-násobok apertúry primárneho zrkadla, často krát menej. To znamená, že 203mm (8in) Newton môže byť zapuzdrený do tubusu len zriedka dlhšieho ako 122cm, čo ho umožňuje naložiť do osobného auta a odviezť na dostatočne tmavé pozorovacie stanovište. V kombinácii so všeobecne nízkym ťažiskom Newtonov hlboko pod okulárom máte k dispozícii prístroj s kompaktnou a stabilnou montážou a s okulárom umiestneným v pohodlnej výške takmer pri akejkoľvek orientácii optického tubusu.

A je tu ešte jeden prínos zrkadlových teleskopov. Je to asi jediný typ teleskopu, ktorý poskytuje „korektne čitateľný“ obraz dôležitý pri porovnávaní toho čo uvidíte v okulári a čo na hviezdnej mape. 

Variant zrkadlového Newtona známy ako Dobson si získal veľkú popularitu vďaka priaznivej cene, jednoduchosti používania a prenosnosti. 

SkyWatch / Craig Michael Utter

Najviac sa oplatí zvažovať špeciálny typ reflektora nazývaného Dobson. Ide opäť o optický dizajn Newton, ale tento krát na veľmi jednoduchej, robustnej a pevnej montáži. Tieto veľmi obľúbené teleskopy sa vyrábajú zvyčajne s objektívmi v rozmedzí od 100mm (4in) do viac ako 762mm (30in) a predstavujú vrchol praktického pozorovania. 

Ako všetky reflektory (existujú aj ďalšie typy zrkadlových teleskopov, ale my ich vynecháme, pretože len málokedy také prístroje skončia v rukách amatérov), aj Newtony si vyžadujú občasnú údržbu. Na rozdiel od pevne osadenej šošovky refraktorov, zrkadlá v reflektoroch sa môžu „rozštelovať“, a preto si skôr či neskôr, najmä pri častom prenášaní/prevážaní teleskopu, vyžiadajú v záujme zachovania dobrého optického výkonu teleskopu, kolimáciu (zosúosenie) zrkadiel. Kolimácia zrkadiel nie je žiadna veda keď sa to človek naučí, naviac zrkadlá bežného Newtona by si túto údržbu nemali „pýtať“ skôr ako za niekoľko mesiacov používania. Avšak pre technicky menej zdatných ľudí sa môže aj občasná nutnosť kolimácie zrkadiel stať pomerne frustrujúcou záležitosťou. 

Otvorený tubus reflektorov znamená, že sa na povrchu zrkadiel vnútri tubusu bude hromadiť prach aj napriek vášmu úsiliu zakrývať otvor krytkou počas skladovania. Zrkadlový teleskop si preto vyžiada aj občasné čistenie a v priebehu 10-20 rokov (častejšie ak žijete vo veľmi znečistenom prostredí alebo pri mori) aj nové postriebrenie zrkadiel. 

 

To najlepšie z oboch svetov 

 

Prierez katadioptrickými (zrkadlovo-šošovkovými) teleskopmi s populárnou optickou konštrukciou Schmidt-Cassegrain a Maksutov-Cassegrain. Cenovo stoja tieto teleskopy niekde medzi Newtonmi a refraktormi. Katadioptrické teleskopy sú kompaktné a ľahko sa upgradujú vďaka širokej palete dostupného príslušenstva. SkyWatch / Gregg Dinderman.

Nakoniec je tu tretia kategória prístrojov, katadioptrické alebo zložené 

zrkadlovo-šošovkové teleskopy. Tieto sa objavili ešte v 30-tych rokoch 20.storočia a vzišli z túžby využiť prednosti zrkadlových a šošovkových teleskopov, takže na vytvorenie obrazu využívajú aj šošovky aj zrkadlá. Najväčšia príťažlivosť katadioptrických prístrojov, tých najrozšírenejších ako sú Schmidt-Cassegrain a Maksutov-Cassegrain však spočíva najmä v ich kompaktnosti (malej veľkosti). Ich optické tubusy sú len 2x-3x dlhšie ako je ich šírka, a to vďaka „optickému skladaniu“ svetla. Menšiemu tubusu tak postačí ľahšia, ovládateľnejšia montáž. Hlavná výhoda katadioptrických modelov je v tom, že používateľovi poskytuje teleskop s veľkým objektívom a zároveň dlhým ohniskom, ktorý je naviac aj veľmi ľahko prenosný. 

Tieto teleskopy majú však aj svoje mínusy. Rovnako ako pri zrkadlových Newtonoch, aj Schmidt-Cassegrainy vyžadujú občasnú kolimáciu zrkadiel, čo môže odradiť tých užívateľov, ktorí sa neradi vŕtajú vo svojich teleskopoch. Zorné pole môže byť taktiež pomerne úzke. Čo sa týka ceny, pri porovnaní rovnakých apertúr, táto je niekde medzi cenami refraktorov a reflektorov. Ako Newtony, aj katadioptrické teleskopy disponujú vo svojej konštrukcii sekundárnym zrkadlom, ktoré zatieňuje primárne zrkadlo, čím znižuje výkon prístroja pri pozorovaní Mesiaca a planét. Napriek tomu, kvalitný Schmidt-Cassegrain alebo Maksutov prinesie svojmu majiteľovi detailný obraz celého radu vesmírnych objektov. 

Rovnako ako refraktory, aj katadioptrické teleskopy majú úplne zapuzdrené tubusy, chrániace optiku pred prachom a inými nečistotami, čo je veľké plus najmä vtedy, keď si chcete zobrať teleskop na vonkajšie pozorovanie. Ale ak žijete na mieste, kde sa tvorí hmla (čo je takmer všade), rosnica alebo nejaké predĺženie tubusu brániace zaroseniu prednej korekčnej dosky bude pre vás nevyhnutnosťou. 

Prakticky platí, že veľa ľudí, ktorí hľadajú viacstranne využiteľný a prenosný teleskop, vhodný na pozorovanie všetkých druhov vesmírnych objektov a aj fotografovanie má tendenciu siahnuť práve po katadioptrických teleskopoch. Hvezdárske ďalekohľady tejto optickej konštrukcie bývajú aj najviac „pretechnizované“ prvkami ako sú počítačom riadené vyhľadávanie a sledovanie objektov či fotografovanie. V skratke, ide o excelentné prístroje pre všeobecné účely schopné využiť širokú paletu príslušenstva. 

 

Montáže teleskopov 

Montáž Dobsona je najlepšou ukážkou možností azimutálnej (Alt-Az) montáže. Optický tubus je možné posúvať v smere hore-dole (výška) a vľavo-vpravo (azimut). Iné azimutálne montáže sú vybavené aj jemným ovládaním posuvu, dôležitým pri vysokých zväčšeniach.

Sky & Telescope / Chuck Baker

Aj ten najlepší teleskop bude zbytočný bez pevnej, stabilnej a ľahko sa pohybujúcej montáže, ktorá umožní nasmerovanie objektívu na žiadanú časť nočnej oblohy a napriek rotácii Zeme bude schopná hladko a presne sledovať pozorované objekty. 

V skutočných podmienkach je montáž stabilná keď pri stredne veľkých až veľkých zväčšeniach po poklepaní na tubus sa nebude triasť dlhšie ako približne jednu sekundu. Obzvlášť pri zaostrovaní by sa nemal chvieť obraz natoľko, že nebudete schopní zaostriť. Ani keď pustíte zaostrovacie koliesko by sa zaostrený cieľ nemal posunúť do strany. Takto sa vám podarí úplne vylúčiť zo svojich úvah typický „supermarketový“ hračkársky teleskop. 

Najčastejšie sa stretnete s týmito variáciami montáží: azimutálne (označované aj ako Alt-Az) alebo rovníkové (paralaktické, ekvatoriálne, označované ako EQ): 

Azimutálna montáž pracuje podobne ako foto statív a umožňuje pohybovať teleskopom hore-dolu (výška) a doľava-doprava (azimut). Rovníkové (ekvatoriálne) montáže majú rovnako dve osi, ale sú naklonené tak, aby jedna z nich bola rovnobežná s osou rotácie Zeme. 

Ak zamýšľate využívať malý teleskop na občasné pozorovanie nočnej oblohy a pozemských cieľov, hodí sa vám skôr azimutálna montáž. Kvalitne zostrojené montáže tohto typu disponujú ovládačmi jemného posuvu, ktoré zabezpečujú posuv teleskopu po veľmi malých úsekoch, čo oceníte najmä pri sledovaní hviezd a planét pri veľkých zväčšeniach. 

Zrkadlové Dobsony majú tiež azimutálnu montáž. Nenáročné materiály ako drevotrieska a Teflon použité pri ich výrobe prispievajú k nízkej cene a nízkemu ťažisku týchto montáží, ktoré (ideálne) kĺžu v oboch osách jednoduchým pohybom prstov. Zrkadlový Newton na takejto montáži nie je len veľmi jednoducho zmontovateľný a obsluhovateľný, ale za vaše peniaze vám prinesie aj výbornú hodnotu. 

Rovníková (ekvatoriálna) montáž uľahčuje sledovanie nebeských objektov v podmienkach zemskej rotácie. Ak je správne nastavená, stačí posúvať tubus za sledovaným objektom len v jednej osi. Je nevyhnutná pre fotografovanie. 

Sky & Telescope / Chuck Baker

Teleskop určený na vizuálne pozorovanie, no s perspektívou fotografovania, by mal určite stáť na rovníkovej montáži, ktorá dokáže automaticky kompenzovať vplyv rotácie Zeme. Je oveľa jednoduchšie sledovať vesmírny objekt s teleskopom na rovníkovej montáži, pretože stačí pohybovať teleskopom už len v jednej osi namiesto dvoch ako pri azimutálnej montáži. Ak je rovníková montáž teleskopu správne nastavená, stačí pri sledovaní a udržaní objektu v zornom poli okulára pohybovať ovládačom jemného posuvu už len v jej polárnej osi. Sofistikovanejšie montáže, včítane moderných azimutálnych, na to využívajú zabudované motorčeky, ktoré umožňujú používateľovi sústrediť sa na samotné pozorovanie. 

Takže, je jeden typ montáže lepší ako druhý? Nie celkom, nakoľko každý z nich má svoje silné stránky. Pre príležitostného pozorovateľa, ktorý chce hlavne prenosný teleskop s jednoduchým nastavením a obsluhou, bude zrejme vhodnejšia azimutálna montáž – najmä typ Dobson. Rovníková montáž, ktorá je v podstate nevyhnutnosťou pre fotografovanie a pozorovanie Mesiaca a planét pri veľkých zväčšeniach, musí mať svoju polárnu os rovnobežnú s rotačnou osou Zeme. Aj keď toto polárne nastavenie rovníkovej montáže nie je zložité a po čase sa stáva bežnou rutinou, na začiatku každého pozorovania môže presné nastavenie montáže chvíľu trvať (precízne nastavenie je dôležité najmä pre fotografovanie, nie pre vizuálne pozorovanie). 

 

GOTO teleskopy 

Aktuálnym trendom sú robotizované GOTO teleskopy so zabudovaným počítačom a databázou pre ľahké a automatické vyhľadávanie objektov...teoreticky vzaté. Problém je v tom, že väčšina súčasných GOTO teleskopov vyžaduje pri každom použití teleskopu inicializačnú procedúru, takže je potrebná znalosť aspoň niektorých okom viditeľných jasných hviezd! 

Sky & Telescope, Craig Michael Utter

Momentálne sú veľmi moderné počítačom ovládané teleskopy v rôznych prestrojeniach. Tieto teleskopy majú buď zabudované počítače alebo sú diaľkovo ovládané prostredníctvom PC. Umožňuje to používateľovi automaticky nasmerovať teleskop na ľubovoľný objekt vybraný z databázy počítača. 

Na prvý pohľad sú GOTO teleskopy splnením snov všetkých začiatočníkov, pretože zdanlivo odbremeňujú od vyhľadávania nedostižných objektov akými sú napríklad nejasné galaxie, hviezdokopy či asteroidy. Jeden by si mohol povedať: „Hej, veď sa ani nepotrebujem vyznať v nočnej oblohe!“ Ale nie je to tak. 

Nepopierame, že pokiaľ ide o dobre skonštruované (drahé) teleskopy tejto kategórie, stáva sa pozorovanie veľkou zábavou keďže takéto teleskopy sa takmer zázračne presúvajú za objektmi, ktoré ste im zadali vyhľadať a dokážu ich udržať v zornom poli okulára. Tieto technológie začínajú dozrievať do štádia kedy budú schopné po stlačení tlačidla samé sa automaticky zorientovať. Zatiaľ si temer každý štandardný GOTO systém pred začiatkom pozorovania vyžiada od používateľa na vlastnú orientáciu zemepisnú polohu stanovišťa (alebo najbližšieho mesta), dátum a čas. Na základe týchto údajov si počítač v teleskope dopočíta polohu všetkých možných vesmírnych objektov, ktoré budete mať záujem vyhľadávať. Často krát tiež budete musieť uviesť tubus do vodorovnej polohy, nasmerovať ho na sever (alebo na juh, ak pozorujete z južnej pologule) a následne inicializovať procedúru nastavenia teleskopu, využívajúcu dve jasné hviezdy na synchronizáciu súradnicového systému teleskopu s oblohou. 

Je pravdou, že táto inicializačná procedúra nie je zložitá a s cvikom ľahko zvládnuteľná. Ale, vyžiada si to svoj čas a pre začiatočníkov, ktorí sa vôbec na nočnej oblohe nevyznajú môže táto séria automatizovaných teleskopov znamenať pomerne frustrujúcu skúsenosť. Pomoc je ale nablízku. Nové, modernejšie GOTO systémy už disponujú prijímačom signálu GPS, ktorý vám a teleskopu oznámi kde sa nachádzate, aký je aktuálny čas, dátum a tak sa celá inicializačná procedúra zjednodušuje. 

Potom je tu otázka ako presne dokážu mechanické časti teleskopu zabezpečiť nasmerovanie teleskopu na vyhľadávaný cieľ, o ktorom si elektronika myslí, že naň teleskop smeruje. Pri astronomických zväčšeniach nie je priestor ani na tie najmenšie chyby – mienime tým šetrenie na mechanickom vyhotovení teleskopu. Lacný GOTO teleskop nebude pracovať presne nezávisle od toho akou prepracovanou elektronikou bude disponovať. 

Mali by ste mať na pamäti, že peniaze, ktoré chcete investovať do GOTO teleskopu s elektronickou montážou by niekedy mohli byť lepšie investované do teleskopu so štandardnou montážou, no oveľa väčšou apertúrou (objektívom). 

 

Hľadáčiky 

Na vyhľadávanie objektov na nočnej oblohe budete potrebovať hľadáčik s menším zväčšením a širokým zorným poľom. Hľadajte optický hľadáčik (hore) s priemerom objektívu aspoň 25mm (1in) alebo siahnite po reflexnom LED hľadáčiku s projekciou červeného bodu. Tento typ hľadáčika obmedzuje vyhľadávanie na objekty, ktoré je možné vidieť len voľným okom. No samozrejme, že teleskop pri menšom zväčšení umožní vyhľadať aj objekty, ktoré už nie sú vidieť LED hľadáčikom. 

SkyWatch, Craig Michael Utter

Pri stredne veľkých a veľkých zväčšeniach budete vidieť v okulári len veľmi malú časť oblohy, čo robí z vyhľadávania objektov veľmi frustrujúci zážitok, najmä pokiaľ nie je teleskop vybavený hľadáčikom. 

Ako už názov napovedá, hľadáčik bude vašim pomocníkom pri vyhľadávaní objektov na nočnej oblohe. Všetky okrem tých najmenších teleskopov ho potrebujú. Najčastejšie vyzerá ako miniatúrny teleskop uchytený na optickom tubuse v blízkosti okulára. Disponuje len malým zväčšením a teda relatívne širokým zorným poľom, niektoré hľadáčiky sú vybavené aj zámernou osnovou/krížom ako majú zbrane. Keď hľadáčik raz správne nastavíte vzhľadom na optický tubus teleskopu, objekt, ktorý dostanete do hľadáčika uvidíte aj v okulári teleskopu. Budete potrebovať kvalitný hľadáčik s rozumnou veľkosťou, takže hľadajte taký, ktorého priemer apertúry (prednej šošovky) bude aspoň 25mm (1in), a ktorého konštrukcia bude vyzerať dôveryhodne. Pekné, no takmer bezcenné, hľadáčiky sú totižto pri lacných teleskopoch dosť častým javom. 

Populárnou alternatívou optických hľadáčikov sú tzv. reflexné hľadáčiky, ktoré vytvárajú pri pohľade zozadu projekciu svetelného bodu alebo kruhu na pozadí oblohy. Mnoho ľudí uprednostňuje túto intuitívne jednoduchú alternatívu, no keďže tieto hľadáčiky nedisponujú žiadnym zväčšením, sú odkázaní len na objekty, ktoré dokáže zachytiť šošovka ich vlastného oka. Avšak stále môžete „preskakovať“ z hviezd viditeľných len voľným okom na objekty vzdialeného vesmíru, ak na to využijete hlavný teleskop pri najmenšom možnom priblížení a za predpokladu, že máte poruke dostatočne podrobnú mapu hviezdnej oblohy. 

 

Dá sa odfotiť to čo vidím? 

Uchovať snímky obrazov, ktoré pozorujete cez teleskop, či už na film alebo digitálne, je naozaj lákavé. Na začiatok bude potrebná rovníková robotizovaná montáž, kamera a pomocný teleskop alebo autoguider. V súčasnosti je fotografovanie len polovičná zábava, pretože softvér na editáciu snímok dokáže automaticky zvýrazniť časti, ktoré by oku inak unikli. 

Courtesy Alan Dyer

Ak ste si kúpili nový teleskop, temer nutnosťou sa stane vaša túžba zachytiť krásu planét alebo napodobniť galériu fotografií vzdialeného Vesmíru, ktoré skrášľujú časopisy akým je aj Sky & Telescope. V princípe, neexistuje dôvod prečo by sa takáto túžba nedala splniť, ak budete mať k dispozícii potrebné vybavenie, chuť a čas. Predtým ako sa však pustíte do fotografovania, bude rozumnejšie dôkladne sa oboznámiť s obsluhou teleskopu a vizuálnym pozorovaním. 

Astrofotografia oblohy je pre amatéra neuveriteľnou odmenou, ale je rovnako umením ako vedou. Krivka učenia môže byť síce pomerne strmá, no výbava pomerne drahá a čas potrebný na dôkladné zvládnutie slušnej astrofotografie dlhý. Zakiaľ čo takmer každý teleskop umožňuje fotografovať Mesiac, na všetko ostatné už bude nevyhnutný teleskop s veľmi stabilnou, pevnou, dobre konštruovanou, a presnou montážou. 

 

Všetko má svoju cenu 

Môže to byť lákavé, ale ubráňte sa nutkaniu kúpiť si najlacnejší teleskop. Kvalita väčšiny z nich je totižto nízka tak po optickej ako aj mechanickej stránke a jednoducho vás sklame. Ak máte v rozpočte len okolo 200 EUR, porozmýšľajte radšej o kúpe kvalitnejšieho binokulárneho ďalekohľadu. 

Kvalitnejší teleskop je niekedy možné získať aj kúpou z druhej ruky, môže vám pomôcť vybrať skúsenejší člen miestneho astronomického klubu alebo si nejaký skonštruujete svojimi vlastnými silami. Ak ste zručný a radi pracujete s drevom, stačí si kúpiť len optiku a môžete si kvalitný zrkadlový Dobson vyhotoviť aj sám. A znova vám pri tom môžu byť nápomocní členovia miestneho astroklubu. 

Ak aj oplývate peniazmi, nekupujte hneď ten najväčší a najdrahší teleskop, ale začnite s menšími a ľahko ovládateľnými. Ak sa len začínate učiť poznávať jednotlivé súhvezdia, mnoho z funkcií sofistikovaných teleskopov jednoducho nevyužijete. A nezabudnite, že by ste nemali siahnuť hneď po niečom ťažkom, neprenosnom a neskladnom. 

Pamätajte aj na to, že optika a železo nebude to jediné čo budete potrebovať. Ušetrite niečo zo svojho rozpočtu aj na doplňujúce okuláre, ktorými rozšírite rozsah zväčšení svojho teleskopu, ale aj na podrobný atlas nočnej oblohy (nevyhnutnosť!), dobrých knižných sprievodcov a tiež na mnohé iné príslušenstvo, najmä ak sa zamýšľate v budúcnosti venovať fotografovaniu. 

 

Záverečné úvahy 

Ktokoľvek ste a kdekoľvek sa nachádzate, pre všetkých existuje ten správny teleskop. Odmenou amatérskej astronómie je možnosť zdielania Vesmíru s ostatnými ľuďmi prostredníctvom vášho teleskopu. Nikdy nie je neskoro začať! 

Sky & Telescope, Craig Michael Utter

Tak čo, čaká na vás niekde vonku ideálny teleskop? Vlastne áno, existuje – je to ten, ktorý budete používať najčastejšie!

Treba si uvedomiť, že aj perfektný no masívny refraktor vám bude prakticky zbytočný, ak ho nebudete mať vôľu ťahať na pozorovanie a ani ten najväčší Dobson vám neukáže nejasné galaxie, ak vašim jediným stanovišťom sa stane svetelne znečistené mestské parkovisko. 

Dobre si uvážte čo bude hlavným cieľom vašich pozorovaní, stanovište, z ktorého budete najčastejšie pozorovať, a čo pre vás znamená „prenosný“ teleskop. Posilňovanie je dobré, ale nie každý ho má rád. 

Kontaktujte miestny astronomický klub, ktorý organizuje nočné pozorovania, kde si môžete vyskúšať rôzne typy teleskopov a pohovoriť si o nich s ich majiteľmi. Nehanbite sa, astrokluby by nezverejňovali svoje kontakty, keby nechceli, aby ich ľudia oslovovali. 

Teleskop je pre väčšinu ľudí pomerne veľká investícia a Vesmír nikde neodchádza, takže si doprajte čas na správne rozhodnutie. Využite aj binokulárne ďalekohľady a oboznámte sa s hviezdnymi mapami a knižnými sprievodcami, aby ste vedeli vyňuchať aj tie menej jasné a ťažko viditeľné zázraky. Takto sa najlepšie prepracujete k znalostiam a zručnostiam, ktoré budete potrebovať pri správnom používaní teleskopu. A keď sa konečne rozhodnete pre kúpu teleskopu, bude pravdepodobnejšie, že urobíte správne rozhodnutie, ktoré vás bude skutočne tešiť po celý život. 

Je jasná noc – tak na čo ešte čakáte?

 

   

   
    

© 2004-2017 LOGITEX, s.r.o., všetky práva vyhradené | Právne informácie | Ochrana osobných údajov | Mapa stránok

   
Táto stránka používa cookies. Viac info

Prihlásenie